Vojetch Bradovka: Povojnová maturitná písomka v r. 1946
Rubrika: Literatura – Povídky
  |
| Povojnová maturitná písomka v r. 1946 Bolo to rok po skončení 2. svetovej vojny na stavebnej priemyslovke v Prešove. Môj spolužiak, s ktorým som sedel v jednej lavici, bol v technických predmetoch veľmi dobrý, ale ako „tvrdý východniar zo Šariša“ mal problémy so slovenským pravopisom a so spisovnou výslovnosťou. Veľmi sa bál maturitnej písomky zo slovenčiny. Snažil som sa mu pomôcť.  V deň konania písomky starý pán profesor, slovenčinár, v prítomnosti riaditeľa školy obradne otvoril zapečatenú obálku a začal pomaly a komótne písať na tabuľu štyri témy z ktorých sme si mohli jednu vybrať. Len čo bola na tabuli napísaná prvá téma - „Ako som prežil prázdniny“, využili sme obaja drahocenný čas. Pokiaľ pán profesor zaneprázdnený písaním maturitných tém na tabuľu bol obrátený chrbtom k nám, diktoval som šeptom kamarátovi do konceptu sloh o tom, ako prežil prázdniny. Trvalo dosť dlho, kým pán profesor slovenčiny dopísal na tabuľu aj poslednú - štvrtú tému, a môj spolužiak už mal prvú polovicu písomky v koncepte nadiktovanú. Ďalšie dve témy si už nepamätám. Ja som si zvolil štvrtú: „Slovanské prvky v poézii Jána Kollára“. V stanovenom časovom limite som stihol napísať svoju písomku o poézii Jána Kollára, dokončiť našepkávanie druhej polovice písomky o jeho prázdninách, a ešte mu aj opraviť pravopis konceptu. Ten už potom sám prepisoval na očíslovaný a opečiatkovaný čistý hárok papiera. Dopadlo to dobre. Uspeli sme obidvaja. Za túto pomoc mi kamarát odpustil splatenie menšej študentskej pôžičky, ktorú som mu bol dlžný. Tento „dobropis“ predstavoval môj prvý „literárny honorár“ a zároveň aj obojstranne výhodný obchod v duchu hesla „V núdzi poznáš priateľa.“ Dnes, po šesťdesiatich troch rokoch, by som si ešte trúfal napísať niečo o prázdninách, ale priznávam, že z toho Kollára by som určite prepadol. *** Po úspešnej maturite zorganizoval náš triedny profesor - stavebný inžinier, inak výborný organizátor a dnešnou terminológiou povedané komunikatívny typ, ešte pred vydaním maturitných vysvedčení pre našu triedu exkurziu do Prahy. Jeho návrh sme prijali s nadšením. Napriek núdzovým povojnovým rokom to bola vydarená akcia a dodnes mám na ňu tie najlepšie spomienky. Pre nás študentov v období vojny bol Prešov najväčším mestom, aké sme kedy poznali, a preto príchod a pobyt v Prahe bol pre nás nevšednou udalosťou. Boli sme milo prekvapení ústretovosťou a dobroprajnosťou Pražanov voči nám Slovákom. V tom čase (1946) vznikla v Prahe Česko- slovenská spoločnosť, ktorej cieľom bolo obnoviť bratské vzťahy Čechov a Slovákov, ktoré boli narušené vojnovými udalosťami. Náš triedny to náležite využil a zabezpečil nám prostredníctvom tejto inštitúcie rôzne výhody pre ubytovanie, stravovanie, ako aj odborné exkurzie po významných objektoch hlavného mesta. Ubytovaní sme boli v telocvični školy pri Staromestskom námestí. Obedy sme dostávali v študentskej jedálni na Opletalovej triede a získali sme aj lístky na nákup potravín. Z domu sme si doniesli nejaké konzervy z povojnových zásielok UNRRA. Spomínam si, že prišla za nami do telocvične školníkova manželka a chcela kúpiť pre manžela cigarety. Dal som jej z UNRRA balíčka štyri americké cigarety, s ktorými natešená bežala za manželom. Po chvíli sa vrátila a vnútila mi za to nejaké peniaze, hoci som jej cigarety dal zadarmo, lebo som nefajčiar. Náš triedny profesor okrem zlacnených vstupeniek do divadiel nám zabezpečil unikátne exkurzie s odborným sprievodom na miesta, kam sa bežný návštevník Prahy už dnes sotva dostane. Po Hradčanoch nás sprevádzal vtedajší hlavný architekt mesta. Vystúpil s nami na vežu Chrámu sv. Víta, odkiaľ bol nádherný výhľad na Prahu. Povedal, že Praha vznikla na tomto mieste preto, lebo tu bolo možné prebrodiť rieku Vltavu koňmo. Pri návrate z Hradu sme stretli na starých zámockých schodoch pána prezidenta Beneša s manželkou v sprievode dvoch pánov, zrejme ochranky. Bolo to rok po vojne. Ťažko si dnes viem predstaviť prezidenta bez mnohopočetnej ochrany holohlavých bodygardov na verejnom priestranstve. V dnešných pomeroch je nepredstaviteľná aj exkurzia, ktorú sme ako stavbári absolvovali zásluhou nášho profesora do budovy Poštovej sporiteľne na Václavskom námestí. Pri obhliadke niektorých kancelárií, kde sme videli pracovať úradníkov s mechanickými kalkulačkami, čo bola pre nás novinka, nám správca budovy vysvetľoval princíp snímačov tepla v kanceláriách pre prevádzku kotolne. Prvýkrát sme videli naživo potrubnú poštu, ktorou sa písomnosti vložené do kovových puzdier doručovali vo vnútri budovy stlačeným vzduchom v potrubí. Najsilnejší dojem sme mali z návštevy hlavného trezoru. Správca budovy našu 25-člennú skupinu študentov bez akejkoľvek osobnej či bezpečnostnej prehliadky bez overenia totožnosti zaviedol do podzemia popri viacerých službukonajúcich policajtoch. Masívne, asi pol metra hrubé oceľové dvere boli otvorené do sály trezoru, v ktorej boli plechové skrine s bankovkami a kde pracovalo niekoľko civilných úradníkov. Jeden z nich otvoril skriňu a spolužiakovi dal do ruky poťažkať balík bankoviek so slovami :„Abyste věděl, kolik váží jeden milion“. Pri odchode nás správca upozornil, že okolo trezorovej sály je úzka chodba . V každom rohu bolo zrkadlo a službukonajúci strážnik videl tak vlastný chrbát. Bol to bezpečnostný priestor pre prípad, že by sa niekto pokúšal tunelovaním priblížiť k trezoru. Okrem organizovaných akcií sme v menších skupinách na vlastnú päsť chodili na rôzne výstavy a atrakcie. Samozrejme využili sme sympatie Pražanov na získanie zľavy na vstupnom. Keď som pokladníčke pri vstupe do ZOO povedal či môžeme dostať zľavu, lebo sme výprava zo Slovenska. Povedala, že lístky za polovičné vstupné nemá, ale zavolala dozocovi pri vstupe, aby nás na tri lístky vpustil šiestich. S nevšednými zážitkami a veľmi dobrými dojmami sme sa lúčili s Prahou. V Prešove nás čakalo slávnostné prevzatie maturitných vysvedčení, rozlúčka so študentským životom, odchod domov, koniec snom, a začal život. |
Originální ilustrace pro Pozitivní noviny © Zdeňka Nováková http://www.flickr.com/photos/32457044@N05/
Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 04. 03. 2009.
OSOBNOSTI POZITIVNÍCH NOVIN
 |
Josef Fousek |
 |
Jaroslav Vízner |
 |
Zdeněk Pošíval |
 |
Ivo Šmoldas |
 |
Dáša Cortésová |
 |
Rudolf Křesťan |
 |
PhDr. Ing. Zdeněk Hajný |
 |
Miloslav Švandrlík |