Zmena je život

Na internete ma upútal inzerát: „Začnite znovu, zbavte sa starého spôsobu života, hoďte za hlavu všetky prežitky.“ Čítam ďalej a konečne som pochopil o čo tu vlastne ide. „Pomôžeme vám nájsť si progresívnym vedeckým spôsobom nového partnera na celý život.“

Ja manželku mám a som s ňou spokojný. Lákalo ma však prečítať si to celé, čo keď… S úžasom som zistil, že štyri miliardy žien, z ktorých vám počítač vyselektuje tú pravú, pochádza z celého sveta, teda, dá sa povedať, že pravdepodobnosť ideálnej voľby sa mení na 100percentnú istotu. Predstavoval som si, ako predo mnou defilujú krásky z celého sveta, všetkých rás a ja sa mám iba rozhodnúť, ktorá bude mojou. Vlastne, nie, určí vám to počítač. Ale, veď ja ženu mám...

Myslel som si, že v tomto mám jasno, že to nie je téma pre mňa. Čím viac som sa snažil na to nemyslieť, tým viac som na to myslieť musel. A tak som postupne zisťoval, že tá moja Ilonka vlastne taká ideálna ani nie je. Čo tá košeľa, moja obľúbená, ktorú mi zabudla oprať a ja som si musel vziať druhú, odlišného odtieňa? Kedy bola naposledy so mnou v divadle? Pre neustále upratovanie, varenie a inú pracovnú zaneprázdnenosť nemá na kultúru čas. A chrbát? Ten mi príde umyť, len keď ju zavolám, vôbec by jej to samej nenapadlo. Furt musím chodiť ako zo škatuľky a každý deň sa musím holiť. Nie je škrob, ale je šetrná, to sa predsa na ženu vôbec nehodí! Snaží sa mi spraviť náladu, aj keď o to nestojím, keď by som bol najradšej namosúrený, zlostný a zúril. Veru, takáto je. Postupne som zisťoval, že sa asi s Ilonkou predsa len budem musieť rozviesť, ak nechcem do smrti znášať tieto jej „nedostatky“. A tak som aj urobil.

Hneď na druhý deň po rozvode som navštívil onú webovú stránku a začal kŕmiť údajmi spomínaný dotazník. Dvetisíc pravdivo zodpovedaných otázok a požiadaviek, nárokov, aspektov a do 24 hodín vám bude známy objekt vašej túžby. Konečne nastal vysnený okamih a na obrazovke sa objavila adresa, meno a priezvisko novej, podľa počítača najideálnejšej partnerky, ktorá mi bola pridelená. Bola to moja ex, Ilonka…

Znamenie

Keď mi tma a hviezdičky pred očami zmizli a v hlave sa rozvidnelo, začula som vedľa seba hlas prichádzajúci odkiaľsi z podzemia:
„Baba jedna bláznivá, kam to hľadíš? Omrzel ťa život? Svoju krásu obdivuj doma pred zrkadlom a nie za volantom počas jazdy!“
V prvom momente som nevedela, odkiaľ sa vzala tá halda plechu nado mnou, no potom som pochopila. Asi to nebola značka si na hlavnej, ale daj prednosť v jazde. Do kelu! Moje zlaté autíčko je v háji, vhodné tak akurát na šrotovisko. A čo ten hlas? Odkiaľ zaznel? Veď som predsa nemala spolujazdca. Iba ak...
„Samozrejme, blondínka!“ ozvalo sa z útrob voľakedy červeného auta a cez bývalé okno sa niekto súkal, pripadalo mi to ako keď húsenicu prekvapí konzument jablka.
„My sme sa...“ začínalo mi zapínať.
„Musím uznať, že na blondínku máte neuveriteľný postreh. Správne, zrazili sme sa. Keby na frekventovanej diaľnici, tak nepoviem, ale dobre že nie na poľnej ceste! Tak to už je sila!“
Sedela som na tráve ešte mierne zdecimovaná a hľadela na pohľadného mladíka. Už iba jedna noha a je z tej kopy železa vonku.
„Nič vám nie je?“ spýtala som sa.
Pohýbal najprv končatinami, potom krkom, napokon sa predklonil a začudovane poznamenal:
„Zdá sa, že nič.“
„To je zázrak. Autá sú na franforce a my sme vyviazli iba s odreninami, čo na to poviete?“
„Nuž...“
„Pozrite sa, ani košíku, čo som viezla na piknik, sa nič nestalo. Dokonca aj fľaša šampanského je celá! A pokiaľ si spomínam, dnes je piatok trinásteho! To nie je iba zázrak, to je znamenie!“
„Naozaj, váš kufor je ako palacinka a košík je bez ujmy, no tak toto nepochopím...“
„Z dnešného plánovaného pikniku už asi nebude nič, ale čo by ste povedali na to, keby sme si ho urobili tu a fľašu vypili?“ spýtala som sa.
„No, aby som pravdu povedal, nemám veľmi náladu, ale keď myslíte...“
Naliala som šampanské do plastového pohára a podala som môjmu „kolegovi“.
„A vy si nedáte?“ spýtal sa ma.
„Ja nemôžem, spomenula som si, že beriem antibiotiká. Ale vy sa nedajte núkať a ešte si nalejte. Keď sme sa už tak pekne znova narodili... A ponúknite sa aj chlebíčkami, sú so šunkou a so syrom. V týchto sú aj artičoky, tie milujem.“
„Ste kompletne vybavená.“
„Veď vám vravím, že som išla na piknik. Chutí vám? Nalejte si, pokojne to dopite, ešte je tu za jeden pohár.“
„Je výborne chladené.“
„Ešte pred chvíľou ležalo v chladničke. Dajte, odložím prázdnu fľašku a škatuľu od chlebíčkov. Tak, hotovo? Výborne. Takže, teraz už môžeme pokojne zavolať policajtov...“

Pekný den, synček

Pekný den, synček, píšeme Ti, lebo nám je s mamkou za Tebou veľmi smutno. Stále Ťa spomíname a uvažujeme, ako sa máš, či si zdravý a v pohode. Nečuduj sa, veď sme Ťa nevideli už mesiac a pol, odkedy začali prázdniny a iste chápeš, že je to pre milujúcich rodičov veľmi ťažké.
Tvoja sestrička už medzitým začala chodiť, práve včera urobila prvé samostatné krôčiky, je veľmi zlatá, napokon, dúfame, že ju čoskoro uvidíš. Dokonca už vyslovila zreteľne aj Tvoje meno.
Pred niekoľkými dňami Ťa hľadali kamaráti a bolo im ľúto, že sa nemôžu s Tebou hrať. Do futbalového mužstva im chýba stredný útočník a oni naisto s Tebou počítali. Napokon sklamaní odišli.
Z nášho malého bradáčika je už veľké šteňa, keď ho zbadáš, ani ho nespoznáš. Roztrhal Ti Tvoje obľúbené papuče so zajačími uškami. Dúfam, že sa pre neho na to nebudeš hnevať, ale sám je nešťastný, že sa s ním už nehrávaš a nechodíš s ním na prechádzky No, skrátka, asi aj jemu je za Tebou smutno.
Určite Ťa bude treba ostrihať, odhadujeme, že už musíš mať vlasy dlhé až na plecia a padajú Ti do očí. Len si ich, prosím Ťa, odhŕňaj z čela, aby si si nepokazil zrak. A pravdepodobne budeš aj veľmi hladný, zásoby, ktoré si mával na dosah ruky poschovávané po šuplíkoch, si už určite zjedol, zaiste sa ti minuli aj tekutiny.
Akurát dnes sme varili Tvoj obľúbený segedínsky guľáš, možno to bude práve on s jeho neodolateľnou vôňou, ktorý ťa privedie do našej spoločnosti.
Preto synček, ak sa náhodou dnes konečne odpojíš od internetu, odomkni svoju izbu a príď medzi nás. Tešíme sa na Teba.

Tvoji rodičia