Pieseň sa začína potichu ako para stúpajúca z džungle. Pomaly letí hore, oprie sa do nej južný vietor a tlačí ju nad mesto. Pocíti jeho príťažlivosť, plné kvapky sa vracajú a klopú na dáždniky a štíty vysvietených reklám:

Palbou neonů na křižovatkách z chrómu, prodírá se muž, jeden z tisíce...

Tá pieseň sa volá Muž, který se podobá odvrácené straně měsíce a nachádza sa na albume brnianskej kapely Progres 2 Třetí kniha džunglí. Zložil ju Roman Dragoun, spevák a hráč na klávesové nástroje, ktorý do Progres 2 prišiel pred nahrávaním albumu, aby hneď po jeho vydaní odišiel do skupiny Futurum. Po Třetí knihe džunglí nahrali Progres 2 už len tri platne – Mozek, Změna a Otrava krve – Futurum nahrali iba dva albumy – Ostrov Země a Jedinečná šance. Aj keď obidve skupiny dodnes kedy-tedy koncertujú, nové piesne už nestvorili. Nie tak Roman Dragoun: vytvoril tri sólové albumy Stín mé krve, Slunci blíž a Otlučená srdce; so skupinou T4 nahral platňu Pár tónů a slov; spieval titulnú úlohu v muzikáli Jesus Christ Superstar; spieval v Oratóriu k pocte svätého Vojtěcha pri poslednej návšteve Jána Pavla II. v Čechách; podieľal sa na vzniku muzikálu Apokalypsa; ako štúdiový hráč spolupracuje s mnohými hudobníkmi...

Pieseň Muž, který se podobá odvrácené straně měsíce som po prvýkrát počul ešte ako žiak základnej školy. Veľa vecí, ktoré sa mi vtedy páčili, dnes už vôbec nepočúvam a k niektorým sa vraciam iba z nostalgie; sú však aj také, ktoré ma aj po tridsiatich rokoch osviežia. Dragounov prvý hit k nim patrí. A rovnako všetky jeho neskoršie piesne. Minulý mesiac vydal Roman Dragoun u spoločnosti FT Records päťnásť zo svojich piesní na albume pomenovanom Piano. Jedna sa nachádza na B-strane dávneho singla Progres 2, jedna na druhej platni kapely Futurum, jedna je nová a zvyšných dvanásť pochádza z jeho troch sólových albumov. Texty piesní, či skôr básne, ktoré zhudobnil, napísali Milan Princ, z jeho pera pochádza deväť pesničiek, Vladimír Čort, ktorý napísal aj slová spomínanej platne Třetí kniha džunglí, Zuzana Michnová, známa zo skupiny Marsyas, a maliar a básnik František Roman Dragoun, Romanov otec.

Na albume Piano tie piesne Roman Dragoun spieva sám a sám sa sprevádza na piane. Piano znamená ticho. Jeho piesne sú dôstojne tiché, pokorne pokojné ako rieka hlbokých vôd. Plynú adagio v pravidelnom nemennom riečnom toku bez gest prázdnych bublín. Rieka sa nepamätá, odkiaľ pramení, netuší, kam sa vlieva; pod jej hladinou však ešte počuť dravosť horskej bystriny a vo vzduchu už cítiť morskú soľ. V jej vlnách sa nemieša veľa prítokov; je napájaná zo zdroja, čo nevysychá – viera, nádej, láska.

Album Piano Romana Dragouna je venovaný Václavovi Havlovi.

Kronikář

(text: František Roman Dragoun; hudba: Roman Dragoun)

Ajhľa: http://blog.tyzden.sk/vladimir-leksa/2009/08/11/dobre-utajeny-koncert/