P.J.Buvala - V.Bradovka: Internetoví blíženci / Našli sme sa po 72. rokoch vďaka internetu
Rubrika: Exkluzivně – Senioři k počítačům
|
|
| Internetoví blíženci Pavel Ján Buvala Rozprávanie“ Sudeťáka“ o stretnutí dvoch krajanov na internete Dávno už tomu, čo sa v Gemeri v Rimavskej doline narodilo malé chlapčiatko; neskôr chlapec v Hnúšti maturoval; na vojnu – „…pre jednu plavovlásku sa dal…“ No až po desaťročiach sa čírou náhodou cez internet zoznámil s krajanom - dôchodcom. Ten rimavský rodák zakotvil až hen v zahraničí: v „Reichenbergu“ / Liberci. A už je mu vyše šesťdesiat. Jeho krajan pochádzajúci tiež z Gemera, z Ratkovskej doliny, býva v Nadabule pri Rožňave, a tomu ešte chýba do stovky celých osemnásť.  Cez internet som sa dozvedel, že sa dokonca odvážil zriadiť so seberovnými seniormi vlastnú internetovú stránku…No len povážte! Namiesto toho, aby ako správni dedkovia - parapeťáci ohovárali iných – oni sami sa vzdelávajú, osvetu šíria, do krčiem nechodia, ale surfujú internetom!!! No, povážte len: sú oni normálni???Obaja sú Slováci od rodu - Gemerčania. Ten prvý ako „Drotár - vojak“ do Čiech v rámci ČSLA zablúdil a stal sa „Sudeťákom“. Ten druhý, „Dedo“, ostal doma a ako stavbár budoval rodnú vlasť! A čo z toho teraz obaja majú – „obrovskú“ penziu a „malú“ radosť; že zvládli skutočnú „internacionálnu pomoc“! Navzájom si pomáhajú a budujú si svoj vlastný KGB! Ak neveríte – kliknite si na http://www.kgbacikovia.websnadno.cz/ a uvidíte, ako sa spája ľud košický s bystrickým; slovenský s českým. Starý s ešte starším. Samozrejme za pomoci mladých. Nebyť vnukov, nemal by nás kto lacno zaúčať do počítačových tajov. To, v čom nám pri výstavbe „rozvinutej socialistickej spoločnosti“ bolo bránené, ba čo bolo priam znemožňované, akože „kapitalizmom zapáchajúce“ - teraz doháňame. Drezinou však rýchlik nedohoníš. Ale naša mlaď nám pomáha. A výsledok – no – posúďte sami kliknutím na internet vo Vašom počítači. A tak ten Drotár nadviazal spojenie a dodal si odvahy pri budovaní siete. Zapojil sa do partie rovnakých „pošetilcov“. Posúďte sami na www.pozitivni-noviny.cz v projekte Senioři k počítačům. A tak sa spod tisovskej Hradovej zatúlal pod Ještěd cez Prahu, Curacao, Kolín nad Rýnom, Štokholm, Sydney do Rožňavy a spojil sa s „Dedom“. Dnes už nie je podstatné, kto bol prvý, kto vyslal ICQ výzvu; nie je rozhodujúce, čo to bol vnúčik, kto mu pomohol a oboznámil ho s tajomstvami počítača a Internetu. Dnes už je tu výsledok : bez ohľadu na pôvod, predchádzajúce funkcie, postavenie či zásluhy v minulosti – INTERNET nás spája!! Nemáte chuť a náladu pripojiť sa k nám? Žiadna politika, len dobrá nálada, pohoda, vzájomné rešpektovanie a porozumenie. To pozitívne myslenie nás - internetových blížencov - zjednocuje. Aj keď sme sa osobne ešte mnohí nestretli a nevideli; ale možno aj to sa raz stane. Ale vieme o sebe a aspoň morálne sa podporujeme, podržíme, a na diaľku si aj pomôžeme. A navyše – žiadna jazyková bariéra! Teraz už opäť v jednom takmer štátnom útvare! Bez akýchkoľvek bariér (nevraživých colníkov). Ľahostajné, či Tisovčan s Ratkovčanom alebo Bystričanom; Polomčan s Liberčanom; Rožňavčan s Pražanom či Kolíňanom porýnskym. Všetkých spája láska k najmodernejšiemu spôsobu komunikácie – internetu. Na prach sa zmenili snahy rozbíjačov a likvidátorov Československa a Podkarpatskej Rusi! Je tu Európska únia a internet, ktorý ignoruje hranice. Trochári ostanú len trochármi; ale podľa mňa KGB (Klub Geniálnych Báčikov) s jeho optimizmom šíreným medzi seniormi má zaručenú dlhú životnosť. Našimi dedičmi a pokračovateľmi sa stanú tí, ktorí sú dnes ešte mladí, ale raz iste dozrejú od seniorského veku. Taký je zákon vývoja v prírode a v spoločnosti. Pro rubriku PN Senioři k počítačům převzato z internetových stránek Klub generácie báčikov http://www.kgbacikovia.websnadno.cz/ |
| Našli sme sa po 72. rokoch vďaka internetu Vojtech Bradovka V remeselníckej rodine, z ktorej pochádzam, bola znalosť cudzieho jazyka výhodou, a navyše v našej obci aj spoločenskou prestížou. Tzv. výmenný spôsob, akým sa táto výučba uskutočňovala v čase môjho detstva, bol praktický a finančne nenáročný. Piaty ročník ľudovej školy som vychodil v nemeckej škole v podtatranskej nemeckej obci na Spiši, kde som býval v nemeckej rodine. Môj partner na výmenu v rovnakom veku, Albert, zasa býval u mojich rodičov v slovenskej obci a chodil do piateho ročníka slovenskej ľudovej školy v našej obci. Školský rok 1935-36 bol pre nás oboch, vtedy desaťročných chlapcov, rokom dočasného odlúčenia od rodičov. Je známe, že v detskom veku sa cudzí jazyk dá rýchlo naučiť. Na začiatku školského roka som nerozumel v škole ani slovo a písmenká švabachu som viacej - menej obkresľoval z tabule. Na polročnom vysvedčení som mal namiesto známok záznam: „Pre neznalosť vyučovacieho jazyka neklasifikovaný“. Ale na konci školského roka som už bol riadne známkovaný a prospel som dobre. Počas desaťmesačného pobytu vytvoril sa medzi mnou a novými náhradnými nemeckými rodičmi úprimný vzťah, keďže som sa stal členom rodiny. Rovnako na tom bol aj Albert u mojich rodičov. Obdobie po skončení výmenného pobytu v detstve nám neumožňovalo stretnutie a následné vojnové udalosti definitívne zmarili túto možnosť. Dozvedel som sa, že všetci obyvatelia nemeckej národnosti z obce evakuovali dobrovoľne na západ pred príchodom východného frontu na Spiš. Po skončení vojny sa moji rodičia pokúšali prostredníctvom Červeného kríža dozvedieť sa niečo o osude Alberta a jeho rodičov, ale bezvýsledne, a preto tento problém pomaly upadol do zabudnutia. Napriek pokročilému veku (83) mojou záľubou je práca s počítačom. Tak sa stalo, že koncom roka 2008, teda po 72 rokoch môjho pobytu v nemeckej rodine, vďaka náhodnému kontaktu prostredníctvom internetu s obyvateľkou obce, v ktorej som býval, som sa dozvedel, že môj 83-ročný rovesník na výmenu, Albert, žije aj s manželkou v penzióne v Nemecku. Bola veľmi láskavá a prostredníctvom svojich internetových známostí v Nemecku mi zistila a oznámila jeho poštovú adresu. Nasledovala vzájomná výmena listov so stručným popisom vlastných životných osudov, ako aj našich „náhradných rodičov“ z rokov 1935-36. Vzhľadom na vysoký vek nás oboch a zdravotný stav sa už osobne nestretneme, ale za oživenie spomienok na nezabudnuteľné chvíle detstva strávené pri výmennom pobyte v našich rodinách po 72 rokoch vďačíme internetu. |
Originální ilustrace pro Pozitivní noviny © František FrK Kratochvíl
http://frk60.aspweb.cz http://frk1.wordpress.com
Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 05. 10. 2007.
OSOBNOSTI POZITIVNÍCH NOVIN
 |
Jiří Menzel |
 |
Stanislav Motl |
 |
Miloslav Švandrlík |
 |
Jan Vodňanský |
 |
Jaroslav Vízner |
 |
Vladimír Just |
 |
PhDr. Ing. Zdeněk Hajný |
 |
PhDr. Jiří Grygar |