Nerozumiem tomu... 

Upratovala som mužovi šuplíky nočného stolíka, keď mi zrak padol na hrubý zošit v modrej väzbe. Len som tak letmo prelistovala zopár stránok a zistila som, že je to jeho denník. Vôbec som netušila, že niečo také existuje. Môj muž a denník! To by skôr pristalo našej dcére, puberťáčke. Viem, že sa to nemá, ale nedalo mi, aby som si zopár stránok neprečítala. A bola som šokovaná. To nie je možné, prečo mi môj drahý nikdy nepovedal o svojich želaniach, svojich nevyslovených túžbach, veď by som mu ich bola s radosťou splnila. Jeho predstavy o detailoch manželského spolunažívania sa mi síce zdali trochu, ako by som to povedala, zvrátené, no nepovedala som nikomu nič a začala som konať. Som predsa ochotná urobiť všetko pre skvalitnenie nášho intímneho spolunažívania.
Keď hodil do bielizňového koša špinavé slipy, tielko, či inú časť spodného oblečenia, nenápadne som ho odtiaľ vybrala, poskladala a uložila opäť do skrine. Spočiatku nič nezbadal. Musím byť vytrvalá a dopracovať sa tak k cieľu. Hlavne, keď som v poslednej dobe pobadala, že náš vzťah začína pomaly chladnúť. Predstavovala som si ako príde, schmatne ma do náručia a prežijeme opäť tie búrlivé, vášnivé noci ako predtým.
„Toto je opraté?“ spýtal sa ma, keď ovoňal špinavú bielizeň vytiahnutú zo skrine.
„Áno,“ povedala som váhavo, lebo som nechcela vyzradiť, že poznám jeho tajomstvo.
S odporom natiahol na seba, čo bolo treba. Nie, teraz nesmiem poľaviť, už sa blížim k cieľu, už sú na dosah noci našej mladosti. Vydržím, veď už to určite dlho nepotrvá. Stále som mala pred očami, ako jedného dňa ocení, čo pre neho robím, vpláva do dverí s veľkou kyticou, a potom to príde.
A aj to prišlo.
„Musím sa s tebou porozprávať,“ začal. „Sadni si, sem, ku stolu.“
A teraz určite vytiahne spod stola nejaké milé prekvapenie, povedala som si. Nemôžem sa dočkať. Aj vytiahol. Nejaký papier. Spočiatku som nechápala, no keď som si to prečítala, pochopila som, že niečo tu nie je v poriadku. Bola to žiadosť o rozvod.
„Prečo?“ spýtala som sa so slzami v očiach.
„Veď ty vieš, prečo, nestaráš sa o mňa…“
„To predsa nie je pravda, robím všetko, čo ti vidím na očiach. A chcela som ti splniť aj tvoju najtajnejšiu túžbu.“
„Čo myslíš?“
„To, že zbožňuješ čiernu spodnú bielizeň…“