Omyl
Rubrika: Publicistika – Postřehy
- Vystúpila som z autobusu a zrýchlila krok. Zahĺbená do myšlienok som sa nevdojak usmiala. Spomenula som si na fantastický, vášňou naplnený večer, čo sme včera prežili s mojim Peťkom. Nebolo by od veci, keby sme si dnes dali repete. Naše medové týždne mali skutočne búrlivý milostný priebeh. Vtom mi však prišlo na um, že spomínal niečo o aute a spojke, hm, takže si dáme pauzu, lebo sa bude venovať tentokrát inej, a síce našej Felícii. Moje predtuchy sa naplnili hneď, ako som otvorila bráničku. Spod oceľového tátoša môjmu drahému trčali iba nohy, no… a ešte niečo nachádzajúce sa trochu vyššie. Opäť mi myšlienky zablúdili k včerajšiemu večeru a nahnúc sa k prednému nárazníku priam profesionálne som ho chytila za lákavú časť jeho mužského tela.
- „Nazdar, láska, darí sa ti? Keď skončíš, čakám ťa,“ povedala som a s veľavravným prísľubom som cmukla.
- Keď som vošla do kuchyne, čakal ma šok. Za stolom sedel môj Peťko a popíjal kávu. Ostala som s otvorenými ústami stáť a nebola som schopná slova. Do kelu, tak kto je potom ten pod autom? Dozvedela som sa to po chvíľke, len čo ma Peťko pustil z objatia.
- „Nevedel som si s tým rady a tak som si zavolal na pomoc Vilka. Vravel, že to zvládne,“ vecne poznamenal môj drahý.
- „Vilka? Vilka Malého? To myslíš vážne?“
- „Čo sa tak čuduješ, veď vieš, že jeho otec bol automechanik a on sa tiež do všetkého rozumie…“
- Ďalej som už nepočúvala, ale som si s hrôzou predstavovala, ako sa asi budem odteraz tváriť v kostole. Bol to totiž náš mladý kaplán.
Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 26. 10. 2006.
Emília Molčániová
OSOBNOSTI POZITIVNÍCH NOVIN
Ivan Rössler | |
Ivan Kraus | |
Jan Vodňanský | |
Milan Markovič | |
Dáša Cortésová | |
Blanka Kubešová | |
Stanislav Motl | |
Ondřej Suchý |