Milan Markovič: Viem, ako nezmeškať vlak
Rubrika: Literatura – Fejetony
|
|
 Viem, ako nezmeškať vlak Čoraz častejšie si pripadám ako potenciálny cestujúci, ktorý s niekoľkými kuframi, či skôr s celým svojím majetkom stojí denne na železničnom nástupišti a nervózne sleduje príchod každého prichádzajúceho vlaku, ktorý by nemal zmeškať. A sú také dni, keď sa dovalia odrazu vlaky dva i tri a ja zúfalo premýšľam, ktorý z nich ešte môžem nechať odísť, lebo azda ešte príde zajtra či pozajtra a ktorý už v nijakom prípade, lebo práve ten prichádza veľmi zriedka a ktovie či ešte vôbec pri mne zastaví. No áno, ide o prastarú metaforu o nedajbože premárnených príležitostiach, je to tá ošúchaná floskula o tom, že sú šance, ktoré nehodno prehajdákať, lebo keď sa pre ne rozhodneme príliš neskoro, trebárs už nebude síl na ich využitie. Sú medzi nami takí, čo rozumne zhodnotili svoje možnosti a rezignovali. Mám kamaráta, ktorý odovzdane priznáva: Všetky knihy už neprečítam, všetky autá nepredbehnem a o ženách radšej ani nehovorím. Je to tak. Takému Lomonosovovi sa to polyhistorizovalo, keď tých poznatkov bolo za dve hrste! Dnes sa už aj veľmi schopný vedátor má čo obracať, aby sa ako-tak vyznal aspoň v tom svojom odbore, každý z nás má čo robiť, aby rozumel aspoň vlastnej pracovnej náplni. Pravda, je ešte jeden spôsob, ako sa predviesť v plnom lesku, pričom okolie nemusí spoznať, že nerozumiem vôbec ničomu: držať krok s módou! Dobre viem, že zaujmem, keď si oblečiem tielko na tričko s dlhým rukávom, že dokonca ani pod parádnym sakom už nemusím mať košeľu a čo tam po kravate, možno aj tričko s véčkom môžem nechať v skrini, na holé telo ho nahodím! Šnúrky na teniskách si už nezaväzujem poriadne dlho, nie som p  redsa pako, čo patrí do starého železa! Dvihnutý golier na bunde či na košeli musí aj úplnému ignorantovi pripomenúť, že okolo neho kráčajú dejiny! No a nohavice s pudlom až dakde na kolenách upútajú pozornosť aj keby som o to nestál. Prvý dojem je prvý dojem, až potom príde reč na univerzitnú knižnicu!Mám silný dojem, že sa jedného dňa poberiem z toho nástupišťa a vykašlem sa na to množstvo vlakov, ktorým už pomaly ani cestovný poriadok nestačí. Nie, nevzdávam to, ešte čo-to pochytím, zaujímavé novinky mi neujdú a na nejednu otázku v televíznej vedomostnej súťaži správne doma odpoviem skôr, než sa ten nešťastník za pultíkom vôbec nadýchne. Ale príde ten deň, keď hodím kufre do úschovne a poberiem sa peši lesom. Hodím mobil do močariny a zabudnem na koleso času. Nemusím byť predsa IN za každú cenu. Dvihnutý golier je ťažká frajerina. To zatiaľ postačí. |
Tento článek byl v Pozitivních novinách poprvé publikován 30. 05. 2009.
OSOBNOSTI POZITIVNÍCH NOVIN
 |
Ivo Šmoldas |
 |
Milan Markovič |
 |
Jiří Suchý |
 |
Dáša Cortésová |
 |
Jiří Menzel |
 |
Jan Krůta |
 |
Ivan Kraus |
 |
Jaroslav Vízner |