| 
AUTOR:
Ing. Emil Burák PhD.
* 17.05.1963 Stropkov
námestník generálnej riaditeľky DRSR pre kontrolu daní a daňovú exekúciu, manažér
VZDELANIE:
Vyštudoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (1991). Od roku 1994 – 1999 absolvoval postgraduálne (externé) doktorandské štúdium so špecializáciou na Manažment financií v odbore Ekonomika a riadenie podnikov. V rámci systému celoživotného vzdelávania – rôzne manažérske kurzy i projekty v rokoch 2003-2006 v SR i v zahraničí.
PRAX:
Doteraz má za sebou vyše 20-ročnú pracovnú kariéru, z toho najviac pracoval v sektore služieb, financií a riadení. Z toho 10 rokov ako topmanažér v privátnom sektore (banky) v Bratislave a štátnom sektore (dane) v Banskej Bystrici. Pracoval v rôznych funkciách – ako obchodník (Reštaurácie D.Kubín 1985-1990), kontrolór (Daňový úrad D.Kubín 1990-1997), ako bankový a finančný manažér v rokoch 1997-2002 v Bratislave (napr. riaditeľ controllingu, viceprezident banky, generálny riaditeľ sekcie banky, branch manager pre retail), ekonomický riaditeľ televízie, od 2/2003 ako námestník generálneho riaditeľa Daňovej správy SR pre kontrolu a exekúciu. Tri roky (2003-2005 Fakulta financií) učil externe na Univerzite Mateja Bela v B. Bystrici.
Z TOHO v DAŇOVEJ OBLASTI:
Doteraz v daňovej oblasti odpracoval 12 rokov (7 rokov ako kontrolór - daňový audítor, 4 roky ako námestník GR pre daňovú kontrolu a daňovú exekúciu, rok na Daňovej škole v oblasti vzdelávania ako metodik vzdelávacích projektov).
V súčasnosti (od 9/2006 doteraz) pracuje v oblasti vzdelávania /Daňová škola DRSR v B Bystrici/, je členom medzinárodnej expertnej skupiny EÚ – v rámci projektu FISCALIS pre oblasť vzdelávania. Súčasne ako autor, nezávislý ekonomický publicista – píše do niekoľkých časopisov najmä k problematike daní, financií, manažmentu a riadenia výkonov.
Je ženatý a má jedno dieťa.
TVORBA:
Celkovo doteraz: napísal 6 kníh a vyše 700 odborných článkov orientovaných na ekonomiku, riadenie, dane, podnikanie a sebariadenie.
KNIHY:
Dane na hrane (2000, Sepi Žilina)
Daňová optimalizácia (2002, EPOS Bratislava)
Automanažment podnikateľa (2003, EPOS)
Daňové plánovanie a daňové výdavky (2004, EPOS)
Pohodou k prosperite – Wellness a Carpe Diem (2005, TESFO Ružomberok)
Pohodou k prosperite II. – Slovenský profesoring šťastia (2006, TESFO)
Články:
Vyše 700, v roku 2007 aktuálne príspevky – napr. v Eurobiznise, Hospodárskych novinách, Manažment, mzdy a financie, Profite, Verejná správa, Produktivita a inovácie, atď.
PROJEKTY:
Zvýšenie efektívnosti daňovej kontroly Daňovej správy SR z 20% v roku 2003, na 60% v roku 2004-2005 (najmä cez Vytvorenie systému merania výkonov pre jednotlivcov i kolektívy),
Vybrané knihy a články sú využívaným podkladom pre SAV - Jazykovedný ústav v rámci projektu tzv. Národného korpusu. 
Profil převzat ze serveru OSOBNOSTI.SK
|
| POZITÍVNE MYSLENIE V. – Denné masírovanie hlavy (Autosugescia)
Nie vždy dokáže každý pozitívne myslieť i konať. A nebojme sa priznať, že je to ľudské a normálne...Všetci poznáme celkom dobre, že niekedy je denné znechutenie a demotivácia z rôznych dôvodov tak silné, že sa nám vôbec nič nechce robiť, a už vôbec nie niečo tvoriť a začína pochybovať o všetkom, dokonca i o vlastnom zmysle života v línii dikcie márnosť nad márnosť... Napríklad deň-blbec alebo čierny deň, keď sa Vám nič, ale úplne nič nedarí a smola sa lepí na päty.
Autosugescia pozitívnymi pripomenutiami
Samozrejme, že i ja mávam niekedy takéto stavy nepriazne („dočasného zúfalstva“) a hľadal som vlastný recept k tomu, ako jednoducho zahnať v hlave pochmúrne demotivačné nálady na báze dočasného pesimizmu , ale naopak čo najskôr docieliť rýchlo, lacno a jednoducho v rámci možnosti motivačnú náladu na báze optimizmu. Možno sa čitateľovi niektorá z uvedených rád zapáči a zaradí ju do svojho denného režimu autotréningu. Možno nie, a povie si, že má lepší spôsob.
Štart a cieľ – sú dve fázy dňa, kedy sa stihnem zvyčajne trochu viac (10-minútovka) zaoberať aj sebou samým. Ráno a večer si nasmerujem mozog na pár pripomenutí úspechov a svetlých chvíľ, čo ma čaká /čo je príjemné na nepríjemných veciach, ktoré musím urobiť/ alebo čo sa mi už podarilo /doterajšie úspešné časovo čerstvo minulé míľniky, ktoré som dokončil v nedávnej minulosti/.
Dvakrát denne motivačná rozcvička
Denná motivačná rozcvička sa dá robiť hocikedy počas dňa, keď Vás ide drapnúť depka. Úplne super je – ak na to máte prichystané v hlave dva protiútoky, dva balíky povzbudení: Balík dlhodobejších úspechov (čo sa napríklad podarilo za posledné roky) a balík krátkodobejších úspechov (zvyčajne aktuálne veci, ktoré boli doriešené posledné dni alebo týždne). Pre tých, ktorí by takúto pozitívnu sebamotiváciu zatratili (lebo napríklad majú pocit, že sa nemajú čím pochváliť a poďakovať si za to), existuje aj možnosť negatívnej sebamotivácie, ktorú nedoporučujem rozvíjať pravidelne. Stačí o nej vedieť.
Tá funguje tak, že sa porovnáte s tými osobami z Vášho okolia, ktorí sú veční smoliari, inak handikapovaní (napr. invalidi) alebo ich postihlo nejaké nešťastie, či osobná tragédia.
Nie je to racionálne takto porovnávať a tešiť sa z toho, že mám menej nešťastí ako sused. Ale na Slovensku tento zvrátený model funguje presne podľa zažitého princípu merania kvality života porovnávaním s najbližším okolím, čo všetci poznajú. Napríklad je to vyjadrené heslom: Ak mi zdochla koza, tak mi to nevadí – ak v tom čase susedovi zdochli aspoň dve kozy (t.j. o jednu viac ako mne, t.j. niekto dopadol aj horšie ako ja, t.j. nemám sa ešte najhoršie – lebo sú aj takí, čo sa majú horšie...!?).
Ranný apel
Ráno sa zvyčajne preberám, keď vstávam (zvyčajne včas ráno) a sa mi nechce takýmito bonmotmi:
- napnem všetky svaly, vystriem sa v posteli a pretiahnem všetky kosti a hnáty a poteším sa, že vládzem a fungujem a že v tele cítim silu,
- potom si pripomeniem prečo sa mi práve minimálne oplatí žiť a vstať a ísť pracovať – veci a ľudí, ktoré mám rád alebo niekoho, kto má rád mňa (slniečko hlási veselý začiatok dňa, mám rodinu, mám prácu, mám strechu nad hlavou, mám pár priateľov alebo ešte niečo väčšie, čo som v živote dokázal a čo sa mi podarilo – napríklad, že som včera super rozosmial manželku, že som dostal včera od náhodnej pani na ulici kompliment za moju knihu, ktorú prečítala, páčila sa jej a spoznala ma na ulici alebo, že som naučil syna novú pesničku...),
- bleskovo sa zamyslím, aký deň ma dnes čaká a pripomeniem si, čo je v ňom najlepšie a čo asi najhoršie, ktorá časť dňa bude asi najľahšia a ktorá najťažšia,
- prileziem do kúpelne, pozriem do zrkadla, či som to ešte ja a prípadne si rýchlo ľahnem na zem a pridám pár klikov na pästiach,
- nabehnem na rannú hygienu a poriadne si prekrvím tvár (oči, spánky, čelo) ľadovou vodou,
- nadotujem sa obyčajnou chladnou vodou – aspoň pol litra až liter. Snažím sa piť ako ťava (pitný režim do zásoby – prvá fáza na začiatku dňa), lebo ktorýsi múdry predok správne podotkol, že „kto chce dobre dlho žiť, musí veľa vody piť!“,
- potom kráčam do práce peši (asi trištvrte kilometra) a najradšej mám čerstvé rána s chladom v lete a mrázom v zime, kedy sa mi dá veľmi ľahko robiť „gymnastika mozgu“, t.j. deľba zrna od pliev, čo ma čaká milé a čo nemilé v ten deň a ako to urobiť čo najpohodlnejšie, najrýchlejšie a čo najviac v pohode.
Večerné upokojenie
Zaspávam neskoro večer – zvyčajne okolo polnoci a fáza prípravy na spánok má u mňa asi tri časti: vygumovanie hlavy pozretím niečoho ľahkého v televízii (komédia, humorná relácia...), rozhovor s manželkou, kde zhodnotíme spoločné časti dňa (občas s pohárom červeného vína k tomu) a vlastný rekapitulačný záver, ak práve nezaspím ako drevo.
Niekedy som v sekunde mŕtvy a to je ten najlepší dar, keď príde blahodárny a hustý povzbudivý, tzv. tvrdý spánok z únavy, kedy by človeka ani tank nezobudil...
Častejšie však zaspávam tak, že si po večernej hygiene, následne robím psychohygienu výberom myšlienok z niektorých zo štyroch tématických balíkov:
- prvý je zo súčasnosti (dneška), t.j. toho, čo sa mi dobré a pekné a milé v ten deň podarilo zažiť a vykonať (napr. pracovný úspech, pochvala priateľovi, spomienka na úsmev z dobrého vtipu čo som prvýkrát počul alebo z humornej situácie, ktorú som videl na ulici, telefonát mame domov, úsmevy syna pri novej hre, vylepšenie bytu s manželkou, večerné napísanie dobrej kapitoly v novej knihe, atď....),
- druhý je z minulosti (včerajška a posledných týždňov a mesiacov), u mňa najmä z pocitu gazdu a záhradníka, ktorý sa stará o to, či jeho hospodárstvo prosperuje a kvitne (napr. z toho, že manželka sa konečne našla a je spokojná v novej práci, že syna som niečo naučil a odovzdal mu do života skúsenosť, že som videl nové fotky zo spoločnej vydarenej rodinnej sánkovačky spred mesiaca, z toho, že už máme opravené rodinné auto, že zaplatením ďalšej splátky hypotekárneho úveru sa našej rodine znížili dlžoby, atď.),
- tretí je z modlitby spokojnosti – kedy si pripomeniem, za čo treba poďakovať (sebe, osudu, bohu...) a ďakujem. Súčasne sa sebakriticky pozriem v podvedomí na to, čo sa mi nepodarilo a pokarhám sa za to...,
- štvrtý je zo snívania o budúcnosti, t.j. tu si pripomínam niektoré moje vízie a sny, ktoré ma dlhodobo sprevádzajú a prenasledujú. Časť z nich je reálna a dostupná, ale časť z nich je úplne utopická..
Málokedy sa mi podarí také zaspávanie, aby som sa vo svojej duši prepracoval k viac ako dvom témam z vyššie uvedeného. Len čo začnem premýšľať o príjemno-pokojnom svete fantázie, môj chystaný sen sa mení na tvrdý spánok a niekedy taký chrapot z únavy, že pílenie dreva nemilo koncertuje dominantným zvukom spiaceho bytu i rodiny.... V poslednom čase bez snov, ale sem-tam aj zo snami. Ale priznám sa, že pekný a milý dlhší sen sa mi nesníval už poriadne dlho.
Pointou a podstatou mojej dennej motivačnej rozcvičky je nahrávať si do podvedomia, t.j. neustále si pripomínať, rozmýšľať ,spomínať si a orientovať sa prednostne na veci pozitívne, na to – čo sa podarilo, na to, čo je pekné, milé alebo príjemné. Mozog je ako počítač, aké vstupy nahrá, také výstupy produkuje...
KONEC |
